Na kamienkovej pláži sa nám ešte s dvomi túlajúcimi sa partiami spalo fantasticky. Ráno nás dokonca trocha prekvapil jemný dáždik. Nikam sme sa necheli ponáhľať, a tak sme si ešte vychutnávali pohodu pri mori, ktoré bolo trocha studenšie než by som preferovala. Nevadí dnes sme chceli zájsť čo najďalej. čo nám komplikovali len vratné pivové fľaše, čo sme si večer predtým kúpili. Tu to totiž nebolo vôbec ľahké vrátiť, vždy im niečo chýbalo, a tak sme ich nakoniec museli len tak nechať v jednom obchode. (Nič iné okrem tohto piva sme si inak doteraz nekúpili)
Mali sme celkom štastie, lebo Rijeka je veľké mesto plné mačiek a my sme sa náhodou ocitli na jeho konci. Prešli sme asi kilometer aďalej bola už len výpadovka von z mesta, domácimi nazývaná Magistrála - cesta idúca po pobreží, spájajúca Rijeku a Dubrovník - našu final destination pre Chorvátsko. Obrovská výhoda tejto cesty je, že stále majú autá kde zastaviť, aj v mestečkách je to dokonca OK, lebo je tam veľa zastávok pre autobusy a nie je to oficiálna diaľnica, čiže už duplom nie je problém so státím. Navyše počas celej cesty máte možnosť si detailne obzrieť celú prímorskú krajinu a jej ostrovy, čo pri tak krásnom mori je úplný raj pre oči (a konečne mám predstavu kam chodia všetci tí slováci na dovolenky)
Ľahko sme sa teda dostali za Rijeku, potom do mestečka Novi Vinodolski a nakoniec nás zobrali dvaja mladí farmári z Nového Zélandu, s hrozným prízvukom, ktorý sa vydali na ročné cestovanie po Európe, lebo práca v Anglicku ich už nebavila. Mali namierené až k Splitu, tak sme sa veľmi radi s nimi zviezli, lebo to bolo asi 400km. Ukázalo sa, že majú mizerný zmysel pre orientáciu, a tak sa nám podarilo odbočiť z rovnej cesty do hôr a v meste sme museli kúpiť mapu a na pumpe sa pýtať na smer, lebo nemali páru ako sa ide ďalej. Tým sme stratili celkom dosť času, čiže nám neostávalo nič iné, ako sa usalašiť niekde na najbližšom prvom dobrom mieste. Po hodine sme sa na to vykašlali a hodili sa do lesa vedľa magistrály medzi Sv. Filip i Jakov a Pakoštane. A že vraj sa v Chorvátsku nemôže len tak stanovať... :)
Na kamienkovej pláži sa nám ešte s dvomi túlajúcimi sa partiami spalo fantasticky. Ráno nás dokonca trocha prekvapil jemný dáždik. Nikam sme sa necheli ponáhľať, a tak sme si ešte vychutnávali pohodu pri mori, ktoré bolo trocha studenšie než by som preferovala. Nevadí dnes sme chceli zájsť čo najďalej. čo nám komplikovali len vratné pivové fľaše, čo sme si večer predtým kúpili. Tu to totiž nebolo vôbec ľahké vrátiť, vždy im niečo chýbalo, a tak sme ich nakoniec museli len tak nechať v jednom obchode. (Nič iné okrem tohto piva sme si inak doteraz nekúpili)
Mali sme celkom štastie, lebo Rijeka je veľké mesto plné mačiek a my sme sa náhodou ocitli na jeho konci. Prešli sme asi kilometer aďalej bola už len výpadovka von z mesta, domácimi nazývaná Magistrála - cesta idúca po pobreží, spájajúca Rijeku a Dubrovník - našu final destination pre Chorvátsko. Obrovská výhoda tejto cesty je, že stále majú autá kde zastaviť, aj v mestečkách je to dokonca OK, lebo je tam veľa zastávok pre autobusy a nie je to oficiálna diaľnica, čiže už duplom nie je problém so státím. Navyše počas celej cesty máte možnosť si detailne obzrieť celú prímorskú krajinu a jej ostrovy, čo pri tak krásnom mori je úplný raj pre oči (a konečne mám predstavu kam chodia všetci tí slováci na dovolenky)
Ľahko sme sa teda dostali za Rijeku, potom do mestečka Novi Vinodolski a nakoniec nás zobrali dvaja mladí farmári z Nového Zélandu, s hrozným prízvukom, ktorý sa vydali na ročné cestovanie po Európe, lebo práca v Anglicku ich už nebavila. Mali namierené až k Splitu, tak sme sa veľmi radi s nimi zviezli, lebo to bolo asi 400km. Ukázalo sa, že majú mizerný zmysel pre orientáciu, a tak sa nám podarilo odbočiť z rovnej cesty do hôr a v meste sme museli kúpiť mapu a na pumpe sa pýtať na smer, lebo nemali páru ako sa ide ďalej. Tým sme stratili celkom dosť času, čiže nám neostávalo nič iné, ako sa usalašiť niekde na najbližšom prvom dobrom mieste. Po hodine sme sa na to vykašlali a hodili sa do lesa vedľa magistrály medzi Sv. Filip i Jakov a Pakoštane. A že vraj sa v Chorvátsku nemôže len tak stanovať... :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára