Stihol sa nám prihovoriť miestny robotník - o dve hoďky išiel s dodávkou do Čiernej hory a ak by sme chceli, mohol nás tam hodiť - v Srbsku vraj nie je čo vidieť. Hovoril samozrejme po nemecky, lebo ako tu je zvykom, každý pracuje v tejto západnej krajine a keď zarobí dosť peňazí tak sa vráti domov a z eur žije ako kráľ. Nebyť Nemecka, Bosna a Herzegovina sa z vojny nespamätá. Aj teraz je celé územie posiate poloopravenými domčekami, chýbajú im omietky, občas aj dvere alebo okná, ale nemali by ani to, keby sa mali spoliehať na pracovný trh svojej krajiny.
Milú ponuku tohto pána sme odmietli a pomaly sme sa vybrali späť na hlavnú cestu. Stopovanie v tých odľahlých krajinách je pôžitkom. Takmer žiadne diaľnice, široké krajnice, zvedavý ľudia a všade je čo objavovať. Vyprahnutý juh aj hornatý sever.
Vôbec to nebol problém, aj keď nás vyhodili uprostred mesta. Na pumpu kúsok od centra k okraju mesta sme prešli pridržajúc sa značiek, samozrejm v cyrilike - našťastie sa môj talent na jazyky prejavil a za tých pár dní v Bosne a Herzegovine, kde je všetko napísané v oboch abecedách, som sa mohla naučiť väčšinu znakov. Na pumpe sme samozrejme spravili nielen menší rozruch, ale aj "vykládku" .) Verejne toalety buďte požehnané!
O ďalší stop sme sa ani prosiť nemuseli. Len sme sa postavili na kraj cesty a už na nás zo strany oproti kývali dáky páni v oblekoch s BMWčkami všetkých veľkostí, aby sme prišli. Mali sme teda od jedného pána dvojhodinový odvoz aj s prestávkou na kávičku a džús. Zvyčajne si dávam kofolu, ale tú v zahraničí nenájdete. A ako sme neskôr zistili, ak vám nerozumejú, kúpia vám colu - lebo je to medzinárodné slovo.
Ostali sme pri západe slnka pri mestečku Požega aj s odporúčaním navštíviť miestne hory - okolie Zlatiboru. Celou cestou som obdivovala malé dedinky v zákutiach hornatej krajiny, kde sa len občas mihol stožiar s elektrikou. V obchode nám nechceli predať polku melónu, asi preto,že stál 12centov a kartu brať nechceli a len z prče sme šli skúsiť posledný stop. Samozrejme vyšiel - taxi, zadarmo, do Užice aj s anglicky hovoriacim týpkom. Vysvetlil nám, kde nájdeme obchod, ktorý ešte bude otvorený, kde je pitná voda a pekný park.
Presne tam sme aj šli. Po nákupe na 4 dni, lebo sme chceli ísť na hory, sme sa usalašili na lavičke miestneho parku, kde tiekla veľmi chutná a svieža voda. Mestom sa premávalo veľa mladých ľudí a bolo cítiť tú voľnosť a sviežosť pulzujúceho miesta, ako keď ste pri mori. Miňovi veľmi pripomínalo Valenciu vďaka starým tmavým budovám.
Miestny nám zase raz poradili parádne miesto na spanie - na okraji mesta, pri rieke, bola odľahlá plaž, kam sa chodili páriky bozkávať a tínedžery opíjať. Dnes tam pri splne mesiaca bol len jeden pár, ktorý rýchlo odišiel. Možno preto, že sme si pri nich postavili stan. 
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára