Ako to už na tripoch aký je tento býva, nikdy neviete, čo sa stane. Ráno nás teda privítala otravná stará babka, ktorá prišla buzerovať chlapcov-rybárov, prečo jej tam lovia rybky, keď ona sa chce opaľovať. Neskôr došiel aj dedko, ktorého evidentne balila, lebo sa vyzliekla do plaviek až jej jedno prso vypadlo. Smiala sa na nej aj miestna odpadková služba, ktorá svedomito všade poupratovala (kedy sa takého dožijem v Bratislave?!) - babička im však vynadala, nech neupratujú okolo nás, že nás zašpinia, pretože aj keď so všetkým mala problém, s nami "Nema problema!". Stále si opatrovali našu dopitú fľasu od piva, ktorá sa nám v noci odkotúľala. Kto vie prečo.. na bongo bola ako stvorená... :)
Ďalšia z vecí, čo sme si stihli všimnúť, keď sme sa postavili na okraj mesta smerom na Zlatibor - na hory, kde sme chceli dostať, bola, že stopovanie je tu národné hobby. Behom asi 15 minút, čo sme stáli pri tuneli stohli vyzdvihnúť jednu mladú slečnu, pani v produktívnom veku a staršieho pána. Chalan, čo zobral nás, šiel priamo do Zlatiboru. Bol to hráč na trumpetu a miloval cestovanie - vždy chcel ísť ako my, ale nemal na to nikdy čas. Ach ľudia, ľudia, neviete, že s takýmto prístupom sa nikde nedostanete?
Odporučil nám miestny svah, kde mal byť krásny výhľad na krajinu okolo. Z diaľky však kopec vyzeral odpudivo, a preto sme sa vybrali na hrebeňovku oproti - vody snáď bude dosť, počasie bolo pekné a stan sme mali vždy poruke.
Dostali sme presne to, po čom sme túžili. Neboli to síce prekrásne slovenské hory, pripomínali však Nízke Tatry, aj keď boli tak o polovicu nižšie. Striedavým klesaním a stúpaním sme sa prechádzali po vrcholkoch kopcov, stretli len jednu dve rodinky, ale za to stádo kráv. Vody tu veľa nebolo, len zo dva slašie pramene so záhadnou konzistenciou, ale nič prevratné sme ani neočakávali. Trávnaté lúky nám dali nekončiaci priestor na oddych a ďaleké výhľady nás len hladili po srdiečku.
Preto sme sa rozhodli prenocovať tu, čo sa ukázalo ako geniálne riešenie. Jasnú noc ešte presvetľoval guľatý mesiac a my sme o polnoci mali pocit, že je šero ako keď sa len stmieva. Nikdy nebolo vidieť ani len svetelný smog nejakého veľkého mesta, len kde-tu blikali svetielká odľahlých domčekov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára