Nadránom sme začali v našej ceste zase. Na hranice sme prišli relatívne rýchlo, tam nás však vyhodil, lebo že vďaka Šengenu tu bude stáť dlho a bude lepšie ak pôjdeme pešo na hranice a odtiaľ si niekoho stopneme. Skúšal nám ešte vybaviť nejaký odvoz na Slovensko, ale bez úspechu. Našli sme aj pár Slovenských kamiónov, ale nemali záujem nám pomôcť.Pešo sme sa teda prešli cez Nadlac - rumunskú dedinku na maďarských hraniciach, kde ľudia vedia po slovensky vďaka pretrvávajúcej tradícií. Dokonca nás odchytil aj jeden Slovák, keď počul našu Slovenčinu, že žil v Ivánke pri Dunaji, ale jeho otec je odtiaľto a presťahoval sa za ním. Viacej sme sa s ním nestihli porozprávať, lebo sme sa ponáhľali do Maďarska.
Hranice sme prešli ľahko, avšak potom sme kysli asi dve hodiny na mieste. Ak aj šlo nejaké auto, nič z toho. Po dobrých dvoch hodinách nás zobral Rumun, ktorý sa vracal za prácov do Rakúska. Mohol nás hodiť do Gyoru, čo som mala veľmi blízko domu, ale my sme šli na východ.
Vyhodil nás teda uprostred gigantickej dialnice v Budapešti. Pešo sme neprešli ani kúsok, ked sa pri nás zjavili policajti, že čo tu chceme. Po anglicky veľa nevedeli, ale pochopili, čo sa stalo. Len nám na to povedali, že máme prejsť na najbližšiu pumpu. Vraj to má byť blízko. Asi sme sa ale nepochopili, lebo pumpa našim smerom tak skoro nebola.
Na môj vkus pridlho sme šli na okraji diaľnice až nás na jednej výpadovke zobral mladý Maďar - policajt a vyhodil nás niekoľko kilometrov ďalej. Odtiaľ sme sa potom zviezli na super miesto s klampiarom - v smere diaľnice M3 smerom na Miskolc je veľa nákupných centier, ktoré sa hneď napájajú na diaľnicu. A tak sme si za pár forintov kúpili nanuk a čakali na vhodnom mieste. nebolo to až také super miesto, lebo sme relatívne dlho museli čakať, ale podarilo sa nakoniec: týpek šiel až na koniec diaľnice - do Miškolcu!
Veselo sme teda pokecali aj po anglicky aj po nemecky o jeho stopárskych zážitkoch za mlada, ponadávali si na diaľnice a už sme tam boli. Najprv sme to skúsili na kruháči, potom sme sa prešli až na priamu cestu na Slovensko. Spočiatku sme mali cedeľku ze "KE", aby nás niekto zo Slovenska priamo zobral, ale nešlo to s ňou dobre. Ako náhle sme ju odložili, zobrali nás najprv do jedného mestečka poceste, potom do druhého (tu som si dokonca pocvičila svoju franinu, uff:D) a pri pomalom západe slnka sme čakali na posledný stop - boli sme lun kúsok od hraníc.
A prišiel - Poliak na nákladnom aute nás zobral až do Košíc, kde sme si schuťou dali všetky dobrotky - pivo, kofolu, halušky a iné pochutinky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára