38. Keď to nejde, tak to nejde

Počas celého tripu sme nezažili takýto zlý deň na stop. Museli sme prejsť okolo celého mesta, cestou nás kúsok zviezol len jeden Bulhar, aby sme sa odtiaľto dostali. Keď sme po celom dni boli už na výpadovke, stretli sme tam Bulhara, ktorý sa práve vracal z tripu po Blízkom východe. Vraj na hraniciach Turecko - Bulharsko strávil vyše 24hodín, chudák! A v tomto meste mal tiež rovnakú smolu, ale my tiež. A ešte k tomu aj pršalo. Keď sa niečo kazí, tak poriadne. O to viacej sme chceli ísť domov, ale rozmýšlali sme, že by sme sa ešte zastavili v Rumunsku v Clujnapoke u Miňových kamarátov.

Postavili sme sa teda za tohto Bulhara a skoro okamžite sme mali jazdu na sever. Žeby to bolo tým že som si práve vyzliekala vrchné nohavice? :) Bulhari síce nevyzerali najreprezentatívnejšie, ale prežili sme to. So spoľhlivejšie vyzerajúcim týpkom sme sa dostali ďalej, a potom sme museli kráčať celkom dlhú dobu (asi polhodinu) do najbližšieho mesta, po úzkej ceste, ktorá mala na okrajoch vysoké kríky a po ktorej behali kamióny ako najaté. VEĽMI sa mi to nepáčilo.

V mestečku Bysla sme teda stáli hneď na začiatku a dúfali, že nás niekto zoberie.O zábavu sa nám postaral len miestny šofér, ktorý pri tankovaní zabudol dať preč hadicu z nádrže a odišiel a aj s ňou. Alebo sa o to aspoň pokúsil :)

Po ďalšom dlhšom čase nám zastavil mladý pár idúci našim smerom. Odtiaľ sme ešte potrebovali ďalší stop a miesto vyzeralo strašne - nikde nikoho, pomaly sa stmievalo, a autá tadiaľ chodili, ak chodili, veľmi rýchlo. Postavili sme sa teda čo najskôr na cestu, aby mali autá čas zabrzdiť a zastaviť. Behom relatívnej chvíle (nie je chvíla stopu v Turecku ako v Grécku:)) nám zastavili dvaja Bulhari s dobrou hudobnou chuťou a vyhodili nás až v Russe - pohraničnom meste.

Tu sme sa hneď vrhli do Kauflandu, kde nás vyhodili a minuli sme posledné levy, do posledného centu. Trocha sme to ale prehnali - kúpili sme akciové cestoviny aj ryby - čo malo za následok, že sme skoro otrávili mačku. Bolo to totiž spolu také hnusné, že aj keď sme na to minuli polku kečupu, horko ťažko sme zjedli polku ešusu a zvyšok sme chceli aspoň dať miestnej potulnej mačke. Chúďa. Aspoň už vieme, že na niektorých veciach sa neoplatí šetriť, alebo len je naozaj pravda, že do esušu nenarvete ani o kvapku viacej ako 500g cestovin.


Medzičasom sa však hrozne rozpršalo, doslova búrka, a my, s naším polomŕtvym stanom, sme mali vážny problém. Počkali sme teda až dokiaľ to šlo pod strechou Kauflandu  a našťastie o polnoci prestalo liať, tak sme si mohli poobhliadnuť okolie. Ostali sme však na pozmeku Kauflandu - maju tam umývačku aút, kde voda nenapršala a tak sme sa tam usalašili.

Keď sme už boli prichystaný spať zrazu sa pri nás pristavilo auto a zmetený Bulhar sa nás niečo spýtal. Začala som po anglicky, nič. Nemčina fungovala. Vysvetlila som mu, čo sa stalo a on sa len ušrnul, že "schlafen, schlafen!" (spať, spať). A tak sme mali nakoniec luxusný prístrešok.