Prednami bol ďalší nový deň, plný nových ľudí, nových zažitkov. Bez hadov a bez incidentov od divných týpkov spiacich povedľa sme sa zase zobudili do páliaceho ranného slnka a po osviežujúcom rannom kúpeli sme sa nadšene pobrali. Najprv načapovať vodu na miestnom moslimskom cintoríne (dve staršie panie nás ešte upozornili, že to je voda pitná - po rusky!) a chvíľku na to sme sa už viezli autom smerom na juhozápad. Okolo pobrežia a potom cez hory sme potovali s troma učiteľmi, a zase jeden z nich bol geograf, asi to je nejaký druh obľubeného povolania tu v Turecku. Zastavili sme sa aj na čaj v horskej reštaurácií s čerstvou pramenitou vodou (tá sa tiež dala piť a bola vynikajúca) a chovom vlastných rýb a hydiny.
Vyhodili nás v najbližsom meste za horami - Kumlaki, na pumpe MILANgaz:) Popori nádherne modrom a skalnatom pobreží sme sa zviezli ďalej s mladým tureckým párom, ktorí ako jediní vedeli anglicky. Vyhodili nás v malej dedinke, kde nebolo nikde nikoho. Vnútrozemie vyzeralo pusto a sucho. Nehostinne. Do mesta Kaš, prenádherného prístavného mestečka obklopeného ostrovčekmi sme sadostali na 3 stopi - najprv s maliarom, ktorý nas hodil za mesto, dvomi starými Turkami v prehistorickom aute a potom s bohatým domorodcom.
Dotetraz sme nestretli žiadnych iných stopárov, to sa ale zmenilo o 2 stopy neskôr. Z Kašu nás mladý chalanisko hovoriaci po nemecky, lebo tam par rokov žil, hodil na polcestu do Kalhany a potom stary Turek, ktorý si myslel, že vie anglicky a mal plné auto tureckého národného šťastíčka - modrého oka s pierkom.
Všad sa to hemžilo turistami, ale domácimi. Zauimavosťou je, že v Turecku pohľadnice nepoznajú - teda buď ich majú veľmi lacné aleboveľmi drahé, podľa toho, či ich predávajú pre turistov domácich, alebo zahraničných, každopádne nejaké nájsť je kus problém. :(
Každopádne si vyšlapali z centra na cestu a o chvíľu sa k nám prirútili dvaja Turci, stopári. Jeden mal veľmi dlhé kučeravé vlasy a bol živý a neposedný ako malé dieťa, druhý mal trocha ustarostený výraz ako keby sa zaneho hanbil..aj ja by som sa! Úplne proti akýmkoľvek stopárskym konvenciám sa postavili k nám, že možno chytíme niekoho spolu. Oni že vraj stopujú len tak, lebo majú prázdniny. Aspoň to nám vedeli vysvetliť lámavou angličtinou. 
Hneď aj odchytili jedno veľké auto do ktorého sme sa zmestili všetci. Odviezlo nás len po najblizšie mesto, lebo potom odbočovalo. Strategicky sme sa postavili za nich, ta odbčku a ich nechali predňou. Si mysleli, že to vychytali, ale my sme boli králi. Skoro hneď ná zastavili dvaja mladí bratia, ktorí si spčiatku mysleli, že vedia po anglicky, ale pri našich schopnostiach ich to rýchlo prešlo. Nevadí aj tak z nás boli nadšení.
V nejakom miestnom stánku nakúpili plno potravín a v chládku nejakých stromov nám spravili hodstinu. Pečená uriatka, šalátik, džús, všetko ako sa patrí. Poukazovali nám kde všade boli, vraj sú z Istanbulu a spravili si výlet po Turecku, lebo nikdy tak neboli, sami autom niekde. Boli z toho patrične nadšení a každá druhá ich fotka bola o tom, že jeden druhého odfotili pri značke ukazujúcej mesto a počet kilometrov. Zaujímavé... Ale aj nás by niekto mohol odsudzovať za nás trip:D
Po hodoch sme sa ešte zviezli kúsok ďalej - pýtali sa, kam máme namierené - do Dalyanu, vraj je to jedna z najkrajších pláží Turecka. A tak šli s nami. Cez jedno mesto, druhé, cez dedinku, potom za ňu a cez les, do úplnej diery, sem by sme sa normálne nikdy nedostali. Cestou sme si len kúpili nejaké pivko a Miňko skoro rozbil auto, keď sa snažil šoférovať. :) Každopádne, pláž to bola pekná. Zapadalo slnko, takže už tam nikoho nebolo. Len sme sa rozbehli po pieskovej pláži obklopenej horami. Jediná škoda bola, že vstup do mora bol extrémne pomalý.
Vyhnali nás odtiaľ ale veľmi skoro, pretože to vraj bola pláž "platená"a už zatvárali. Tak sme sa aspoň u nich umyli, prezliekli a išli nájsť miesto na spanie. Vďaka neďalekému rybníku tu bolo hejno komárov a to presvedčilo našich vodičov, aby sme sa presunuli. Že chcú ísť spať do hotela. No okey teda..
V najbližšej dedinke mali len apartmány pre4 osoby a keďže oni chceli veľmi spať normálne tak nás tam pozvali. Dali nám izbu a pokúpili veci na hody. Čipsy melón, nejaké chrumky a samozrejme smotanu - tú si Turci dávajú snáď na všetko. Najprv sme sa šli okúpať do apartmánového bazéna a potom chlapi otvorili Raki - ich národnú pálenku, ktorú tiež nezabudli kúpiť. Mne teda ale bohužiaľ nechutila. S Miňom sme ich ako poctivý Slováci hned opili, a tak žúrka netrvala až do neskorého večera. Našťastie, lebo mladší z bratov sa ma snažil zbaliť, kým Miňo bol na WCku. :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára