Medzi mnou a Miňom je asi len jeden rozdiel (okrem pohlavia:)), ja si rada pospím a Miňo je ranostaj. Preto si ho aj skoro ráno všimol správca parku a museli sme baliť. Zvyšok rána a vlastne doobedia sme stvrávili vyvalený na pláži, spiac alebo sa kúpajúc. Miňo sa trocha spálil, ak keď sa poriadne natrel krému, chyba asi bola, že ho nenechal vpiť. A ešte našiel v kríkoch peňaženku, tak ju išiel vrátiť polícií. To, čo aj oni boli takí slušní ako my a nič si z nej nezobrali, môžeme len dúfať.Keď sme sa poobede konečne vybrali ďalej, zastavil nás čašník miestneho hotela, nech ideme na čaj, a tak sme dobrú hodinu len sedeli a debatovali. Nielen s ním, ale celým hotelom. Bola to taká malá rodinka. Keďže ale hodín pribúdalo, stihli sme len rýchlo poslať nejaké pohladnice a šup z mesta. Išlo to fakt zle, kedže sme boli len na jeho začiatku. Naštastie po nejakej tej prechádzke a dvoch autách sme sa ocitili na konci, stmievalo sa a chceli sme nájsť aspoň nejakú fajn pláž. Ujal sa nás ďalší miestny guide, ktorý vedel niekoľko jazykov, ale asi ani jeden poriadne, lebo nepochopil našu prosbu aby nas nevyhadzoval uprostred mesta, chceme niečo kde budeme len my a nie obklopení turistami.
A tak sme skončili v Kemeri - turistickom stredisku, kde vraj ako jediné v Turecku tečie pitná voda. Všade bolo na mraky turistou, hlavne Rusov a my sme museli ísť dobrú hodinu späť - mimo mesto, na "verejnú pláž". Cestou sme stretli aj auto postrekujúce okolie proti komárom, pred ktorým sme doslova utekali, lebo sme nechceli dýchať tie výpary a chémiu.Keď sme konečne našli otvorenú plaž, boli na nej dvaja podivíni, ktorý nám rukami nohami chceli vysvetlit, že ďalej na pláži sú jedovaté hady, nech ostaneme u nich. Neviem, či niečo sfajčili, alebo čo, ale radšej sme ostali mimo miesta kde ukazovali, že akože majú byť. Hlavne, že oni boli bosí a nemali žiadnu ochranu voči nim. Našťastie nám v noci dali pokoj - aj hady aj týpci.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára