24. All inclusive Hotel ***** a Antalya

Krásne slnečné ráno nás zobudilo o niečo málo neskôr ako inokedy - výhodou parkov v lete je jednoznačne prítomnosť stromov v nich a teda, keď správne umiestnite stan, viete si oddýchnuť dlšie ako zvyčajne, lebo slniečko na vás hneď od rána nepečie.

Okolo sa poflakoval len správca parku, ktorý keď si všimol, že sme hore, len nás milo upozornil, aby sme odišli. Človek proste musí milovať turecký "mámvpičizmus". Viete si predstaviť niečo také napríkald v Medickej záhrade uprostred Bratislav? Veď by vás hneď hnali svojimi stareckými paličkami.

Jediný problém v Turecku som mala s hygienou - ich sociálne zariadenia, hocikde, vo mne nevzbudzovali nadšenie, a to som veľmi liberalny človek. Tieto "záchody" (čiže dieru v zemi, kde sa splchaju záhradnou hadicou) som nemala ešte viac rada, lebo Miňkovi tam spadla naša jedná zubná pasta a tak sme na určitý čas boli nahratý. Ale nevadí :)

Vybrali sme sa radsej na pláž. Trocha sa vykupať, osviežiť. More nebolo veľmi teplé, ale bolo celkom čisté a pekné. Ale určite sa mi viacej páčili moria v Chorvátsku. Mali sme pláž sami pre seba, lebo to bolo len kúsok súše medzi plážami dvoch hotelov, ale dalo sa sem zísť schodmi od cesty, kde sa na krásne zelenej trávičke nachádzala ešte sprcha. Aspoň sme mali svätý pokoj a po kúpaní sme sa ešte aj mohli osprchovať od soli.

Ďalej sme mali namierené do rekreačného hotela Miňovho kamaráta, ktorý tam s celou rodinou dovolenkoval v 5hviezdičkovom all-inclusive hoteli. Keďže to nebolo ďaleko a išla tam krásna rovná cesta, neponáhľali sme sa. Až okolo druhej sme sa postavili na cestu, kde nám o chvíľku zastavil starý pán v dodávke plnej chlednej vody. Chcel nám aj nejakú dať, ale mal len 15litrové bandasky. Tak aspoň, keď mi Miňo ukazoval ako teta pri ceste predáva banány (banánové polia tu naozal ludia mali len tak vedľa cesty), milý pán Turek nelenil, keď si to všimol a kúpil nám za celý sáčok.

V mestečku, kde sme si mysleli, že máme vystúpiť, nás vysadil a nám ostávala ťažká otázka, ako nájst daný hotel. Zamierili sme teda pred touto ťažkou úlohou na pumpu, oddýchnuť si, vychutnať klimatizované priestory a použiť luxusné európske WCcka.

Ďalší stop bolo auto s troma mladými Turkami - učiteľmi, ktorý čo to vedeli po anglick. Jeden bol učiteľ geografie na základnej škole, ale keď sme mu povedali, že sme zo Slovenska, netváril sa veľmi, že vie o čom hovoríme. Veľmi milo nám vygooglili, kde je náš hotel a odviezli nás skoro až predneho -  to bolo odnich veľmi pekné, lebo sa nacházal ešte hodne ďaleko za mestom. Čo sa však neudialo - mali sme nehodu. Šofér sa s nami zarosprával, nevšimol si auto zprava a spredu mu oskrelo a odlomilo značku - našťastie nič vážne, ale bolo nám to strašne ľúto, že taki milí ľudia mali kvôli nám problém. Povedali, ale, že to je ok a nech ideme, oni to vyriešia. Čo už :(

Došli sme teda k hotelu, Miňo ma nechal na zastávke a s kamarátom išli nájsť jedlo - našťastie mali jednu pásku navyše, takže sa Miňo mohol prepašovať. Doniesol veľa hranoliek, vody, fanty, pizzu, zmrzlinu aj colu. Vrhla som sa na to ako hladné Somálča, lebo som musela hodne dlho čakať. Len sme sa trocha nepochopili, myslela som si, že Miňo sa najedol vnútri tak som sa začala ládovať a kým som dojedla Miňko si len pár krát odkusol. Až potom mi povedal, že nebol veľmi hladný tak nemal toho veľa vo vnútri, a to čo priniesol myslel, že bude aj na večeru. UPS :)

Pekne sme sa teda poďakovali celej rodine a isli sme sa vrátiť. Tu sme predsa nemohli ostať. Netrvalo dlho, asi a druhým rohom, nás zobral miestny guide, ktorý práve išiel do Antalye. Zobral nás teda na Lara beach, miesto, kde vraj môžeme vpohode prespať. Bola to veľká plažaj s parkom okolo ktorého šla cesta a vedľa nej len pustatina. Aj tam boli nasáčkovaní nejakí podobní turisti ako my. Boli sme na okraji Antalye, na jednej z jej najkrajších pláží. Hneď v prvom obchodíku som po prvý krát videla pohľadnice, tak som sa hneď rozbehla nejaké kúpiť. Boli celkom drahé, tak som si vybrala tri, zatiaľ, ale predavač mi ich dal zadarmo. ževraj musí podporovať takých turistov ako sme my.

V neďalekom obchode sme si teda kúpili niečo pod zub, vodu a zamierili sme na pláž. Bola piesočnatá, ale nie z toho jemného piesku, práve naopak, skôr ako keby sme chodili po drobučičkých tmavých kamienkoch. V ďiaľke bolo vidno hory, ktorých silueta sa v zapadajúcom slnku len zvýrazňovala. Bolo tu krásne. Pri maličkých griloch si rodiny piekli mäsko, hodovali, niekoľký mladí sa šantili vo vode. Všade boli lehátka zadarmo. Hneď sme si dve zobrali a pozorovali sme more. Ešte aj po západe slnka bolo celkom teplé. Neďaleko boli aj sprchy a záchody. Stan sme si neskoro v noci postavili pod jedným zo stromov.