Dostať sa preč z tohto konca sveta bola extrémne ľahké - na obed prišiel do dedinky obchodník, ale predal domácim, čo si objednali, vystriehli si chvíľu, kedy sa balil, aby sme boli pripravený a vyrazili chvíľku pred ním - keď nebude pes zoberie nás. A nebol pes:) Aj keď prechádzka okolo majestátnych brál bola nádherná, podľa mapy to do mesta bolo ešte veľmi ďaleko. 
Predavač vedel po rusky a kúštik po česky, takže sme si trocha aj pokecali. Vyhodil nás na rázcestí k ďalšej podobne zapadnutej dedinke, kam išiel predať ďalšie potraviny a sľúbil nám, že keď sa bude vracať a ešte tu budeme, tak nás vezme.
Nestihol - zobrali nás dvaja chlapíci až do dedinky pri Plovdive, odkiaľ sme dva dni predtým stopovali smerom opačným smerom. Podarovali nám aj domáce hrozno, ktoré tu rástlo v hejnách. Za Plovdiv nás zobral mladý chalanisko, ktorý, ako väčšina mladých, ktorá nás kedy zobrala, aj on chcel vždy spraviť takýto výlet, ale nemal čas alebo mal inú výhovorku.Ďalším plánom bola Stará Planina - pohorie v Bulharsku tiahnuce sa od západu na východ. Potrebovali sme sa teda dostať do nejakého východzieho bodu - tým malo byť Karlovo.
na dva stopy a boli sme tam. Na námestí mali pitnú vodu a kúsok ďalej obchod s pivom :) Po mapu sme si nešli a keď už bol večer ubytovali sme sa pod stromom v parku za autobusovou zastávkou. Nevedil nám ani fakt, že všade behalo plno vojakov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára