piatok 10. augusta 2012

21. Posledný nádych Európy

Na Turkoch ma neprestane udivovať ich nikdy nekončiaca pohostinnosť. Všetkým sa vlasy dupkom stavali, keď sme im povedali, kam ideme, a pritom sú všetci takí milí! Náš hostiteľ nám nechal kľúče od domu (celkom bežné na couch-surfng) a ešte sme sa zdržali až do neskorého poobedia, aby sme si našli ďalší couch. Napísali sme do viacerých miest, lebo sme nevedeli ako ďaleko sa dostaneme, keďže sme boli uprostred Istanbulu a vystopovať sa odtiaľto sa mi zdalo ako nemožné. Naštastie sme vo vstupnej hale stretli milého Turka ktorý nás dobrovoľne a s nadšením povodil všakovakými uličkami, ktoré nemám šajnu ako si môže zapamätať, keď ja sa horko-ťažko vyznám v našom starom meste Bratislavy. Porozprával nám o tom, ako je síce z Ankary, hlavného mesta, ale odišiel sem pracovať, lebo je to výhodnejšie. A tak to urobila väčšina z 18 miliónov obyvateľov tohto mesta.Vyhodil nás nakoniec, asi po polhodine jazdy, na diaľnici - výpadovke. Turci naozaj na predpisy nedbajú.

Takmer hneď nám zastavil ďalší týpek, ktorý nás vzal do Bursy, mestečko za Istanbulom (mestečko vravím preto, že oproti Istanbulu je maličké).
Ako sme tak stáli na kraji dialnici, za chvíľku prišlo ďalšie auto, ale aj policajti. Veselo si vypýtali naše pasy,niečo sa spýtali týpka, čo nám zastavil, lebo nevedeli po anglicky a nechali nás tak. A tak sme sa pohodlne dostali do Izmitu. Malého prístavného mestečka, kde sme prešli kúsok po pobreží, aby sme sa dostali bližšie do centra.

Keď sa nám už nechcelo chodiť, dúfali sme, že stretneme niekoho, kto nás hodí k nášmu ďalšiemu hostiteľovi. A tak aj bolo, mladý Turek s lámavou angličtinou nás vyhodil až pred jeho dom.  Mal rád potápanie a na pamiatku nám podaroval pár mušlí. Tam nás už čakali kamaráti nášho couchsurfera s pytlom plným jedla a pekne nás uvítali. Jeden vedel po anglicky trocha a druhý vôbec. Nejak sme sa ale dorozumeli. Neskôr prišiel aj náš hostiteľ, ktorý sa chcel veľmi fotiť.

Po zotmení odišli na večernú motlitbu a večerať - bol predsa Ramadán! Kým sme šli spať, pozerali sme olympiádu a poradili nám pár miest, ktoré by sme mali v Turecku navštíviť. Väčšinu z nich sme ale nevideli, lebo nie sme takí tí praví turisti :)
Na ďalší deň bol plán pokračovať ďalej popri pobreží a tak sme si skúsili nájsť ďalšie couche. Nakoniec ale všetko skončilo inak.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára