Po dvoch hodinách spánku nás už pred ôsmou zobudilo dráždivé slnko. Nič sa nám cez noc nestalo a ráno vyzeralo všetko aj menej nebezpečnejšie.S Peruánčanmi sme sa dohodli, že sa doobeda stretneme a odvezú nás späť k hranici s Bosnou a Herzegovinou. strávili sme teda ešte doobedie na miestnej pláži, kde bolo samozrejme všetko za poplatok a na obed sme už boli späť v Opuzene. Milý pán nás zobral do Metkoviča, co je pohraničné mestečko.
Pumpa, na ktorej nás vysadil vyzerala extrémne odpudzujúco. Rozpadnutá telefónna búdka, toalety nevideli upratovačku už aspoň tridsať rokov a ľudia sa na nás vtipne pozerali. 25 kilové batohy a úsmevy na tvárach sa tu asi nenosia. 
Hranice sú vždy najťažšie. Dlho sme čakali na nové auto. Páľavu nám spríjemňoval len tieň blízkeho stromu a hromada vysypaných rajčín. V blízkom penzióne sme si ich umyli a asi za päť kíl sme si zobrali. trocha sme sa báli či nám nenarastú druhé hlavy, ale prežili sme.
Okolo prešla aj slovenská rodinka z Prievidze, ktorej sme sľúbili, že jej pošleme mail z nášho tripu.
Ďalším mestom bol Mostar. Milá rodinka nám porozprávala o tunajších pomeroch, o ľudoch, v ktorých zážitky z vojny stále bdejú, o lacnom raftinu v horách za 30euro na jeden deň aj s raňajkami a obedom. Darovali nám aj 10 mariek, čo je v prepočte cca 5 euro.
Mostar je zaujímavá zmes Európy a Ázie, kde sa mieša Islám a pravoslávnej cirkev. Symbolom mesta je prirodzene kamenný most, ktorý spolu s historickým centrom vytvára správnu arabskú vibráciu a pomaly nás navnadilo na tureckú nôtu. Pri miestnej mešite nám poradili prameň vody a vedľa dobrú lacnú pizzu (2e). Z pekárne sme si nakúpili veľa bosnianskeho chleba - rôzne tvary, vždy ale mäkkučký a kilo za 0,5centov. V mega Auparku sme si kúpili večeru a zamierili spať na miesto, čo nám poradila naša rodinka - nedostavaná 8. poschodová banka uprostred mesta. 7. poschodie sme si zabrali my a s dvoma pivkami sme sa opili ako prasiatka, lebo 2 hodiny spánku za dva dni urobí svoje:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára