Tešila som sa, že ráno nás konečne nezobudí teplo, ale namiesto toho to bol hluk mesta. Nevýhoda plne vetranej budovy v centre mesta. Po honosných raňajkách za "pár šupiek" a bohatou zásobou perfektného bosnianskeho chleba, sme sa chceli presunúť do Kravíc. Malá dedinôčka uprostred ničoho s prekrásnym vodopádom.
Dlho sme blúdili mestom než nás niekto zobral. Ako ale platí, všetko zlé je na niečo dobré, a tak sa nás ujal pán z Chorvátska, ktorý práve cestoval k nemu na "chatu" na Korčulu. Veľmi sme sa mu zapáčili, tak nás aj pozval k sebe, slušne sme ale odmietli - už aj tak sme sa kvôli Kraviciam kúsok vracali. Vynahradil nám to ale tým, že nás odviezol až k vodopádom, začo sme mu boli nesmierne vďačný, pretože tak odľahlé miesto som už dlho nevidela.
Miesto bolo nádherné. Obrovské mohutné machom obrastené vodopády uprostred vyprahnutej krajiny. Paradox hodný Unesca. Jedinou nevýhodou bol veľký počet turistov. navečer sa však vzduch vyčistil a pri brehu ostalo len niekoľko stanov. Bolo tu veľa Slovakov a Čechov a my sme si spravili vlastnú párty v stane s vínom miestnej výroby (dostali sme tip od miestnych, na bieleho sladkého Tokaja sa však bohužiaľ nechytalo).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára