Nový horúci deň sme chceli stráviť čo njadlhšie pri vode. Bosna a Herzegovina je extrémne teplá krajina, kde ani ľadová voda nevydrží dlho osviežujúca. Jej južná časť, Herzegovina, v ktorej sme sa práve nachádzali je považovaná za najteplejšie miesto v Európe a Mostar vraj toho centrom. 
Preto sme to veľmi nevytrikovali, keď sme si o druhej povedali, že je najvyšší čas vypadnúť. Práve sa sem začali rutiť autobusy plné českých a slovenských turistov, takže sme spravili najlepšie,čo sme mohli. Do civilizácie to však bolo ďaleko. Von z tejto osady viedla dlhá rovná asfaltka a ťažké batohy nám to len viac znepríjemňovali.
V blízkom dome sme požiadali o vodu (ešteže je slovenčina slovanský jazyk tak ako bosniančina, lebo inak by sme sa nedohovorili), ktorá divne páchla, od mladého chalana. Onedlho išiel autom do mesta a aj keď sme mu kývali, nezobral nás. Trapko! :)
Zobralo nás až iné auto plné študákov, kde jeden z nich bol veľmi zčítaný a vzdelaný. Porozprával nám o vojne v Bosne (tu boli najhoršie boje a aj keď vojna skončila pred 10 rokmi, ľudia sú k sebe stále opatrný) a tiež o ekonomickej situácií (každý ide pracovať do nemecka).
Povedali sme si, že dneska by sme sa radi ocistli v Sarajeve, pretože je to hlavné mesto a tak by sa tam relatívne ľahko mohol nájsť couch, aby sme si mohli oprať. Keď nás vśak chlapci vysadili, prvé auto, čo išlo okolo nám tento plán prekazilo. Bol to miestny milionár, ktorý sa rád hrdil tým, čo má.
Pozval nás k nemu na obed, kačacie hody aj s jeho o 30 rokov mladšou frajerkou, ktorá k nemu bola ako ľad keď boli spolu a keď odišla vypisovala mu, ako veľmi ho miluje. Čvachtali sme sa v jeho bazéne, oprali sme si, večer nás nechal na pár hodín samých, že ide na návštevu k bratovi. Došiel až o jedenástej a zobral nás do najhistorickejśieho centra Mostaru na poriadnu večeru - čevapi. Cestou sa ešte pochválil, čo všetko mu v meste ešte patrí, ako napríklad dom v centre za jeden milión eur.
Predpoklad o tom, že Mostar je najteplejšie mesto v Európe sa ukázal ako opodstatnený. O polnoci bolo v centre 30 stupňov a keď sme zaspávali nemohli sme spať aj napriek pustenej klíme. Som veľmi zimomravý človek, ale toto som nezvládla ani ja.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára